„Katastrofálne následky prináša teda homosexuálnym pocit menejcennosti, a protivenie sa svojmu nikým, nijak a nikdy nezmeniteľnému stavu. Nie je preto na mieste pre takéto založenie si zúfať, ale opačne – má si každý uvedomiť, že perzekúcia zo strany spoločnosti a zákonom je neodôvodnená a krivda...“
Matyáš si nielenže budoval kontakty s predstaviteľmi českého, či nemeckého hnutia, organizoval prednášky, či sa snažil získať priazeň odborníkov – sexuológov a právnikov, ale aj udržiaval kontakty s tými, ktorých sa trestnosť homosexuality dotýkala najviac, s „rovnopohlavne milujúcimi“. Tak napríklad so svojimi kamarátmi, Ferkom Bodóm a Bélom Bárdosom zrealizoval po bratislavských kaviarňach rozhovory s ľuďmi, ktorí vypovedali svoje svedectvá o „liečbe“ ich homosexuality.
Istý syn zlatníka, R. I. podstúpil psychonalytickú liečbu na matkino naliehanie. V svedectve uvádza, že ho liečil chýrny viedenský lekár skoro trištvrte roka, dvakrát týždenne a bolo to vraj „hrozne trápne“. Výsledkom bolo ukončenie tohto trápenia, ktoré k ničomu neviedlo, naopak ho zbavilo značného obnosu, na čo Matyáš v rôznych pasážach svojho textu upozorňuje a pred tým varuje. „R. I. nám povedal, že jeho prípad bol vo viedenských klinických zvestiach uverejnený a to ako príklad a dôkaz „zdarilého liečenia homosexuality“.
Svedectvo R.I.
Ďalší príbeh sa týka syna obchodníka, Pavla S., ktorého „susedia matke prezradili, že jej syn je „Männerjägerom“ /lovec mužov/ a je „teplým bratom“. Pavel S. Matyášovi priznal, že mal problémy s paragrafom a bol odsúdený na finančnú pokutu, na matkino naliehanie následne podstúpil psychoanalytickú liečbu u viedenského profesora Dr. Stöckla, ktorá trvala dlhší čas. Ako sa však Pavel S. vyjadril, „liečba vôbec nemala žiadneho dobrého výsledku, ba opačne horlil ešte viac po pekných študentoch...“ Liečebné výdavky sa postupne vyšplhali až na sumu 12 000 Kčs, takže „liečbu“ taktiež ukončil a oboznámil lekára s výsledkom: vyliečený.
Viedeň navštívil aj Eugen R., syn žandára, ktorý navštevoval kliniku raz do týždňa. Podrobnosti o procedúrach neuviedol, stálo ho to však „veľa peňazí. Žaloval sa nám /svedok: Bárdoš a Bodó/, že z tej liečby znervóznel a domnieval sa, že z tej získal srdečnú vadu. Na dotaz, čo uviedol viedenskému lekárovi o výsledku liečby, povedal, že mu nacigánil, že z homosexuality sa vyliečil. [...] Sme mu vytýkali, že svojmu lekárovi mal povedať pravdu o výsledku liečby, lebo však tým len škodil vede a ostatným homoerotom a lekára zmiatol, ten potom pobludzuje svojich študentov, a takto nastáva nepravdivý obraz o podstate homosexuálneho založenia.“
Matyáš si v závere príbehu napíše poznámku: „Poznali sme P.S. ako riadneho, čestného človeka, ktorý z nešťastnej lásky k študentovi L. skončil svoj martýrsky život v Dunaji.“
Ukážka Matyášovej tvorby
Výpočet rôznych životných príbehov, ktoré však spájali pokusy o „vyliečenie“ je o to smutnejší, že je to pravdepodobne len vrchol ľadovca, v skutočnosti mnohí museli – či už z donútenia, alebo z pocitu vlastnej hanby, podstúpiť tzv. liečbu, pričom metódy ako sugescia či hypnóza patrili v danej dobe ešte k tým menej invazívnejším. Mnohí podstúpili, resp. boli donútení podstúpiť rôzne reparatívne terapie podávaním chemických látok, kastráciu a iné formy mučenia.
„Sme ale presvedčení, že niektorým tvrdohlavým a bezcitným osobám márne budeme dokazovať určitú pravdu – nie a nie 100% dokázané neprijmú. Márne sú hlasy povolaných kruhov proti trestnosti rovnopohlavných stykov. Márne sú uvedené dôkazy o tejto veci absolútne nezainteresovaných géniov a márna je všetka námaha, oni predsa budú zatracovať tých najvydedenejších ľudskej spoločnosti, voči ktorým ale by boli povinní chovať aspoň trochu uznania v mene ľudskosti, bratstva a všeobecne kázanou láskou k blížnemu.“
Cruz, David B.: Controlling Desires: Sexual Orientation Conversion and the Limits of Knowledge and Law. Southern California Law Review, 1999, č. 72, s. 1303-1311.
Táto online výstava vznikla v rámci projektu „Imrich Matyáš – prvý slovenský aktivista za zrovnoprávnenie LGBTI ľudí“ vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v rámci dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín na rok 2017 a Grantového programu hlavného mesta SR Bratislavy Ars Bratislavensis.
