Výsluchy

„Bolo to 16. X. 1954, keď mňa istý člen “NB“, bol to asi agent menom Lešťanský, v byte vyhľadal. Spočiatku láskavostnými slovami, keď tie neviedli k ničomu, s vyhrážkami mňa vyzval, aby som v odhaľovaní homosexuálnych činov menovite, aby som udal najmenej 50 osôb, ktorí sú homosexuálni a že potom sa mne „nič nestane“ a vraj „môžem moje štikle“ /skutky/, myslel tým moje prednášky o sexuálnych otázkach – „ďalej prevádzať“. Výsledok jeho snaženia dopadol negatívne. Ale tým moje „zmäkčovanie“ neprestalo. V nasledujúcom týždni, v utorok som bol predvolaný do Ústredného národného výboru do novej radnice, do povestnej miestnosti deportačnej k „zisteniu totožnosti“. Tak to na tej pozvánke stálo doslovne. Nič zlého netušiaci, veľké bolo moje prekvapenie, keď som sa opäť ocitol v tvár oného detektíva, ktorý ma v byte k udavačstvu prehováral. Bol tam prítomný (v radnici) aj šéf “NB“, ktorý mňa cez 3 a pol hodinného výsluchu chceli získať pre ich služby. Dali mi 20 - minútové ultimátum na rozmýšľanie, či im budem „dávať informácie“ a mal som zase napísať najmenej „50 homosexuálne založených osôb“. Podotýkam, že o mojej osvetovej – teda ozaj nevinnej činnosti sa asi polícia dozvedela takzvanou „pomocnou službou národnej bezpečnosti“, skrátene “PSNB“, sú to osoby staršie, ale i maloleté, teda aj chlapci a dievčatá mladšie než 18-ročné, ktoré sú rozmiestnené v každej kategórii pracujúcich, aj v školách, tiež medzi učňami a miništrantami etc. Títo maloletí pomocníci sú z prípadu na prípad odmenení, nie peňažite, ale dárkom ako napríklad: plniacim perom, kravatou, topánkami, etc. /toto mi nikto neprezradil, iba sám som na to došiel/. Od týchto mala asi polícia správy o mne. Polícia bola o všetkom informovaná, lenže žiadne trestuhodné delikty nemohla vedieť, proste preto nie, lebo som sa žiadnych nedopustil. Vzdor tomu považovala moju činnosť „za podlamovanie verejnej morálky“ a to preto, lebo ku mne chodievali kolegyne, aj snúbenci – chceli mne vyšetrovacie orgány nahovoriť, že aj takéto návštevy sú: „ohrozovanie verejnej mravnosti“. Čo samozrejme tými nie sú. Pri vypočúvaní bolo mne tiež pohrozené, že keď by som sa zdráhal byť im „k pomoci“ – budem „deportovaný na odľahlú dedinu východu, kde budete môcť Vaše táraniny o homosexualite vrabcom prednášať“ a doložili, že mne zredukujú penziu na púhych Kčs: 190,- mesačne, teda na výšku sociálneho dôchodku. Moje zmäkčovanie garnírovali ešte s tou vyhrážkou, že mňa budú v novinách publikovať, a keď som ani na to sa nepodal, zlosťou kypiaci osypali mňa nadávkami a že „postav sa do kúta, nasolím ti pár faciek“. Ale mňa nebili. Traktovali ma aj takými slovami, ktoré veru tento papier neznesie. Bez prestania naliehali len a len, aby som im udal - predložili mne hárok papiera - mená homosexuálnych a aby som „nešetril ani vysoko postavených homosexuálnych“. O tých „veľkých“ im vlastne išlo, lebo sa široko ďaleko udržovali povesti o údajných vplyvných a význačných činiteľoch určitej politickej strany, ktorí teda boli takého razenia. O tých veru som nevedel, ich ani nepoznám, ani vedieť som nikdy nechcel. Previedli u mňa telesnú prehliadku, donútili mňa vyprázdniť si vačky, obsah pečlive prezreli, ale predsa žiadne „informácie“ odo mňa nevygniavili, čiže vypresovať nemohli. Veď ani ničoho trestuhodného nemohli mne dokázať a ja som sa ani k činu myslenému §-om 241 trestn. zákona nedopustil a to, čo mne vytýkali za vinu, to neboli činy priečiace sa trestnému zákonu.

Márna bola ich snaha, mňa donútiť k zrade tých, pre ktorých som sa zasadzoval skoro 40 rokov! Nedosiahli svojho cieľa a tak mňa slovami „vypadnite...ty....“ z miestnosti vykázali. Od tej doby, po dnes, t.j. do 25. XI. 1956, iba dvakrát som mal to „potešenie“, že mňa okreskár došiel navštíviť a vyzvedal, ako žijem, čo robím, z čoho žijem a či som bol trestaný? /Nebol som nikdy trestaný!/ Zvykol som si už a preto som prichystaný na ďalšie podobné návštevy a výsluchy.“

Výsluchy pokračovali až do polovice 60. rokov, ešte v roku 1965 (teda už po zrušení všeobecnej trestnosti homosexuality) si povzdychne, kedy mu už „konečne dajú pokoja“.