Kolegovia a vzory

Matyáš nielen prispieval do Hlasu sexuální menšiny a angažoval sa v organizácii prednášok pre verejnosť, ale aj udržiaval intenzívne kontakty s predstaviteľmi nemeckého emancipačného hnutia a čerpal od nich inšpiráciu pre svoje články a činnosť.

Bol členom Vedecko-humanitného výboru, ako aj Svetovej ligy pre sexuálnu reformu, ktorá v roku 1932 zorganizovala svoj celosvetový zjazd v Brne. Matyáš sa tohto zjazdu zúčastnil a pri tej príležitosti pozval Magnusa Hirschfelda a jeho spolupracovníkov do Bratislavy.

Hirschfeld však navštívil Bratislavu viackrát. Nie je nám známe, kedy ju navštívil prvý raz, každopádne jedna z prvých návštev Bratislavy spojená s prednáškou sa uskutočnila v októbri 1930, kedy Hirschfeld poskytol aj rozhovor novinárovi (Matyáš, žiaľ, nespomína, z akého denníka), v ktorom hovorí o svojej silnej motivácii zasadzovať sa za práva homosexuálnych ľudí: „Mňa sprevádza tieň jednoho samovraha na mojich cestách. Nedá mi chvíle pokoja, musím sa zasadiť za oslobodenie homosexuálnych, ktorí nezavinene trpia a koľko je samovrahov, o ktorých netušíme, že príčina samovraždy je ich nezmeniteľný stav. Homosexualita nie je choroba. Je mojou povinnosťou zo všetkej sily a energie v prospech homosexuálnych pracovať a učiniť koniec tomuto tyranizovaniu. Mládež ma chápe! Ľudská spoločnosť je hriešna a zodpovedná za tento barbarizmus. Skoro v každom štáte začínajú chápať, že neni možné nikoho do žalára uväzniť len preto, že jeho prirodzený pud ho ženie k láske k svojmu pohlaviu a dôrazne upozorňujem, že práve homosexuálni dali človečenstvu celú radu krásnych umeleckých diel a zbohatnili ľudstvo povznesením kultúry.“

Aj tu, ako na mnohých iných miestach v Matyášových spisoch zaznieva tento silný emancipačný argument, ktorý zdôrazňuje prínos homosexuálnych ľudí pre spoločnosť, kultúru, vedu či pokrok. Nie náhodou Matyáš jeden zo svojich spisov venoval spísaniu tzv. zoznamu homosexuálnych a bisexuálnych ľudí, ktorí vynikali v rôznych oblastiach vedy a kultúry, aby zdôraznil nielen ich „ľudskosť“ a „normálnosť“, ale aj fakt akejsi pridanej hodnoty, vďaka ktorej si tú dôstojnosť a úctu zaslúžia. Je pochopiteľné, že dnes by sme rovnakým spôsobom v prospech niečích práv neargumentovali, bol to však celkom pochopiteľný spôsob, ako priblížiť homosexuálnych ľudí verejnosti, zbaviť ich nálepky „pervertov“ a „úchylných“.

V máji 1932 navštívil Hirschfeld s prednáškou Bratislavu opäť, pričom Matyáš považoval za „mimoriadne veľkú česť“, že ho mohol sprevádzať počas celého jeho prednáškového turné v Československu a navštíviť s ním v tom období aj Prahu a Brno. Matyáš sa vtedy posťažoval Hirschfeldovi na nízku úroveň podpory hnutia zo strany samotných homosexuálov, ktorí hnutie nepodporovali „ani mravne, ani finančne“, nekupovali a nečítali si Hlas.

Hirschfeldova odpoveď Matyášovi len podčiarkuje jeho grandióznosť všestranného „činovníka“, lebo vraj sa nechal počuť: „Vzdor všetkému aj tých nečinných musíme do slobody strhnúť.“

Druhou významnou postavou v Matyášovom „etickom boji“ bol nepochybne Kurt Hiller, dlhoročný Matyášov kolega a priateľ, ten, ktorý ho inšpiroval a „viedol“. Nakoniec viac ako štyridsať rokov trvajúca korešpondencia to len dokazuje. S Hillerom boli v intenzívnom kontakte už od začiatku 30. rokov, v jednej z prvých pohľadníc mu Matyáš referuje o úspechu prednášky Maxa Hodanna v Bratislave v sále malej Reduty a tým ho nabáda, aby rovnako prišiel do Bratislavy prednášať a pomenoval svoju prednášku „v súvislosti so sexualitou, pretože je obrovský záujem o sexuálne prednášky“.

V ďalších sporadických pohľadniciach sa vzájomne referujú o svojej publicistickej činnosti, či návšteve Prahy, kde sa majú obaja stretnúť. Hiller bol totiž v rokoch 1934 – 1938 v exile v Prahe po tom, čo sa mu podarilo úspešne utiecť pred istým nebezpečenstvom z Berlína. V roku 1933 bol zatknutý gestapom, vypočúvaný a internovaný v troch koncentračných táboroch, neskôr bol na príkaz z najvyšších miest prepustený. V Nemecku však za žiadnych okolností nemohol ostať a tak sa na nejaký čas usadil v Prahe. Matyáš ho v jeho prechodnom byte navštevoval, rovnako ako Hiller navštevoval Matyáša v Bratislave. Fotografia z leta 1935 zachytáva oboch spolu s ďalšími priateľmi na dovolenke v Ľubochni, ktorá trvala až tri týždne. Je isté, že spočiatku profesionálny a kolegiálny vzťah prerástol do hlbokého a trvalého priateľstva.