„Stáli sme tu teda v ČSR len niektorí v počte veľmi malom, ktorí sme z poznania pravdy, predchnutí humanizmom a pravým socializmom, sexuálnej minority sa zastávali a ju – ako sme len mohli všemožne pred útokmi bránili.“
Práve nemecké spolky, časopisy a osvetová činnosť boli inšpiráciou pre československé hnutie „sexuálnych menšín“, ako sami označovali homosexuálnu minoritu. Títo osvetoví pracovníci mali rovnaký cieľ ako ich nemeckí kolegovia - odtrestnenie paragrafu 129b v českých krajinách a paragrafu 241 na Slovensku. Oba trestali rovnakopohlavný styk (na Slovensku len medzi mužmi) odňatím slobody.
Dnes už málokto vie, že prvým verejným fórom, kde mohli ľudia homosexuálnej orientácie vyjadriť svoje názory, ale aj pocity vzájomnej súdržnosti a solidarity, bol časopis vychádzajúci v Prahe, Hlas sexuální menšiny, neskôr Nový hlas.
Predná strana Hlasu sexuální menšiny 1931
Začal vychádzať z iniciatívy bratov Františka a Vojtěcha Černých a jeho hlavným programom bolo bojovať „za odstranění přes sto let starého trestního zákona a hlavně jeho § 129 a o zrovnoprávnění homosexuálně založených osob s heterosexuálními, jak před zákonem, tak i před společností.“ Časopis sa usiloval aj o nadviazanie spolupráce s vedeckými a pokrokovými organizáciami, mal snahu odstraňovať predsudky, ako aj zjednotiť hnutie za práva homosexuálnych a bisexuálnych občanov.
%402x.jpg?crc=245455492)
Vojtěch Černý (1893 – 1938)
Legionár, vojak a vydavateľ. Z armády bol neskôr prepustený pre obvinenie a usvedčenie z homosexuálneho styku (paragraf 129b). Po vojenskej kariére založil s bratom Františkom časopis Hlas sexuální menšiny. Jeho život skončil tragicky, keď ho v roku 1938 zatkli pre homosexuálne styky, spáchal vo väznici samovraždu obesením.
Časopis zverejňoval hlavné argumenty za odtrestnenie homosexuality, ale okrem politických a angažovaných článkov venoval pozornosť aj literárnej tvorbe, poviedkam a básňam, ktoré redaktori starostlivo vyberali. Disponoval aj rubrikou inzercií a upútaviek na podujatia, kde sa „rovnakopohlavní“ mohli zoznámiť.
Práve existencia Hlasu, ale aj snahy o založenie spolku však viedli k tomu, že sa ľudia z prostredia homosexuálnej komunity začali viac stretávať a zaoberať svojím nespravodlivým postavením v spoločnosti.
Do Hlasu pravidelne prispieval aj Imrich Matyáš a momentálne nám nie je známe, že by okrem neho mal časopis aj iných prispievateľov zo Slovenska.
Táto online výstava vznikla v rámci projektu „Imrich Matyáš – prvý slovenský aktivista za zrovnoprávnenie LGBTI ľudí“ vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v rámci dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín na rok 2017 a Grantového programu hlavného mesta SR Bratislavy Ars Bratislavensis.
