Epilóg
Matyáš ani v staršom veku nežil osamotený život, aj keď už naňho doliehali úzkosti a choroby. Stretávanie sa s priateľmi v Grandke či vinárni obohacovalo Matyášov život aj na jeho sklonku. Podľa prasynovca, pána T. Matyášovi krátko pred smrťou diagnostikovali vážne očné ochorenie a hrozila mu slepota, lekár tipoval, že o niekoľko mesiacov od momentu, kedy chorobu určil. Matyáš ho presviedčal, že sa tak určite nestane.
18. októbra 1974 sa Matyáš nedostavil na dohodnuté stretnutie vo vieche. Približne o 17:00 spáchal samovraždu vo svojom byte na Hontianskej ulici v Bratislave. Či ochorenie urýchlilo jeho rozhodnutie odísť z tohto sveta, alebo sa skrývali v jeho rozhodnutí ďalšie príčiny, nevedno a už to ani nikdy presne nezistíme. Matyáš si podľa slov svojich blízkych neprial byť pochovaný, takže jeho popol bol rozptýlený na rozptylovej lúke bratislavského Krematória.
Čoskoro jeho blízki z domu na Hontianskej ulici odišli a presťahovali sa do inej časti mesta, byt sa predal a s ním nenávratne zmizli mnohé časopisy, spisy, knihy, fotografie, obrazy jeho spolupracovníkov a priateľov.
Odkaz autorky výstavy
Výskum o Matyášovi ďalej pokračuje. V prvej fáze spracovania jeho životného osudu som sa zamerala na zdroje osobnej povahy pochádzajúce priamo od Matyáša. Stojí za to však preskúmať archívne zdroje, prípadne hľadať ďalších ľudí, ktorí by si na neho ešte pamätali. Pátram ďalej. Rovnako verím, že výskum sa bude prehlbovať a rozširovať o ďalšie zaujímavé a dôležité fakty a že sa z nich nakoniec podarí vyskladať ucelenejší obraz o dejinách emancipácie homosexuality na Slovensku.
Matyáš bol človek na svoju dobu odvážny a moderný. Aj keď sa kvôli tomu musel často cítiť osamotený a nepochopený, nevzdával sa. Skutočný vzor občianskej angažovanosti. Od čias Matyáša sa veľa vecí zmenilo, ľudia sú viac otvorenejší a mnohí sa neboja prihlásiť k svojej homosexualite. Nakoniec k tomu vyzýval celý život a platí to dodnes. Pretože podľa neho len taký život, život v pravde je život šťastný.
Pevne dúfam, že tak ako Matyáš bol nakoniec svedkom a v podstate aj strojcom odtrestnenia homosexuality v Československu, že aj my sa staneme svedkami toho, ako páry rovnakého pohlavia dosiahnu stav, ktorý im umožní žiť lepšie a dôstojnejšie.
Na tomto mieste by som chcela poďakovať tým, ktorí umožnili vznik tejto výstavy a bez ktorých podpory, pomoci, výskumu a odborných pripomienok by nemohla vzniknúť. Moje poďakovanie patrí Lukášovi Beňovi, Martinovi Mackovi, Janovi Seidlovi, Jánovi Šajbanovi a Palimu Jablonickému.
Táto online výstava vznikla v rámci projektu „Imrich Matyáš – prvý slovenský aktivista za zrovnoprávnenie LGBTI ľudí“ vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v rámci dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín na rok 2017 a Grantového programu hlavného mesta SR Bratislavy Ars Bratislavensis.
